Rozdelenie Nemecka po 2.svetovej vojne prinieslo mnoho tragédií, negatívne ovplyvnilo životy státisícov ľudí. Paradoxne však železná opona mala aj pozitívne dôsledky.Vznikol tzv.zelený pás, kde príroda zostala nedotknutá. Dnes je to obľúbené miesto pri milovníkov panenskej prírody. V pásme, ktoré Nemecko spomína ako .Grüne band vegetácia je iná ako v okolí, stretnete tu jedinečnú flóru.
Je známe, že naprieč celým Nemeckom, od Baltského mora na severe až po Bavorsko na juhu sa kedysi tiahla takzvaná Železná opona. Hraničné pásmo zaisťovali kovové ploty, ktoré boli vybavené najskôr mínami a potom samostrelnými zariadeniami. Hranice boli zo strany NDR takmer hermeticky uzavreté a strážené. Od doby, keď bolo Nemecko rozdelené až do jeho znovuzjednotenia v roku 1989 prišlo pri pokuse o útek z NDR na Západ o život odhadom niekoľko stoviek ľudí.
Bývalé vnútronemecké hraničné pásmo, ktoré 40 rokov rozdeľovalo Spolkovú republiku Nemecko a Nemeckú demokratickú republiku, sa dnes vinie ako zelený pás prírody naprieč celým Nemeckom. Tento biotop je novým domovom pre rôznorodú faunu a flóru, a zároveň zostáva svedectvom smutnej, konfliktnej histórie krajiny..
Na leteckých záberoch je krásne vidieť tento zelený pás, ktorý sa zachoval až dodnes. Staré hraničné pásmo má šírku 200 m. Je domovom viacej než 5 200 druhov živočíchov a rastlín, z ktorých najmenej 1200 sa nachádza na červenom zozname druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Smer bývalej vnútronemeckej hranice ukazuje tzv. hliadková cesta, ktorá viedla pozdĺž hranice. Temnú históriu tu možno cítiť doteraz. Niektoré z takmer 600 strážnych veží zostali zachované a pripomínajú prísnosť vtedajšieho hraničného režimu. Tam, kde kedysi hliadkovali vojaci alebo pohraničná stráž, je dnes vidieť peších turistov či cyklistov.
Po páde berlinského múru na konci r.1989 si príroda vydobyla bývalé hraničné pásmo naspäť. Pás zelene sa vinie od severu k juhu v dĺžke 1 393 kilometrov. Po celé desaťročia sa na toto územie vzťahoval zákaz vstupu bez povolenia, a tak tu našlo útočište mnoho vzácnych a ohrozených druhov živočíchov a rastlín. Veľké časti tohto územia sú dnes chránené prírodné oblasti a ponúkajú jedinečnú zmes prírody, histórie a kultúry.
Zelený pás je prítomný v 9 spolkových krajinách, najdlhšia časť spolu 763 km vedia Durýnskom, ďaľšie sú Sachsen-Anhalt, Mecklenburg-Vorpommern, Dolné Sasko, Brandenburg a Sasko. Milovníci aktívnej dovolenky môžu v bývalom hraničnom páse robiť pešiu turistiku alebo sa previesť na bicykli. Popri železnej opone zostala zachovaná betonová cesta pre hliadkujúce vojenské vozidla, dnes slúžia ako cyklochodníky.
Jeden z najobľúbenejších úsekov bývalej vnútronemeckej hranice je 90 km dlhý, dobre značený tzv. Harzer Grenzweg, hraničná cesta v pohorí Harz. Tu sa stretnete doslova na každom kilometri s nejakou spomienkou na obdobie rozdelenia štátu. Pozrieť si môžete aj pôvodnu strážnu vežu pri obci Rhoden.Trasa vedie cez horu Brocken, ktorá je najvyšším bodom pohoria Harz /1.141 m/. Inak tento kopec je známy tým, že viac ako 300 dní v roku je zahalený v hmle…
Ďaľím známym miersto na trase popri bývalých hraníc je obec Mödlareuth, ktorá je známa aj ako „Little Berlin“. Táto malá dedinka bola niekoľko desaťročí – podobne ako terajšie hlavné mesto krajiny – rozdelená na dve časti. Jedna ležala v Durynsku, druhá , slobodná patrila už Bavorsku Obdobie rozdelenia štátu dnes pripomína tzv. Nemecko-Nemecko múzeum vo voľnej prírode, kde možno vidieť rôzne relikvie z rokov 1949-1989.Je to kus histórie, ani nie tak dávnej..
Nápad zachovať bývalé hraničné pásmo ako chránenú prírodnú oblasť vznikol bezprostredne po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Štyri týždne po otvorení hraníc pozval západonemecký Zväz pre ochranu životného prostredia a prírody východonemeckých ochrancov prírody na spoločné stretnutie. 400 účastníčok a účastníkov sa za týmto účelom zišlo v bavorskom meste Hof. Tam sa prvýkrát hovorilo o zelenom páse. Napriek tlaku rôznych záujmových skupín, developerov sa podarilo dodnes zachovať toto územie – až na malé výnimky – ako nemého svedka minulosti……..