Mladý tlačiar Michal Kapec opatrne položí formu z tvrdého hruškového dreva na to správne miesto na kvalitne vyžehlenej naškrobenej ľanovej alebo bavlnenej látke a potom ju odtlačí. Do drevenej forme s rozmermi 20 krát 20 centimetrov sú vrezané malé geometrické vzory, kvetinky, lístky a ďalšie tradičné ľudové motívy. Takých rôznych tlačiarenských foriem uschovávajú v modrotlačovej manufaktúre rodiny Jochovcov na Skácelovej ulici v malebnom mestečku Strážnice na južnej Morave, okolo dvesto. Na formu sa nanáša lepidlo nazvané papp. Je to zmes arabskej gumy, kaolínu a viacerých chemikálií, pričom ich presný pomer je tajomstvom každej manufaktúry, kde modrotlačové látky vyrábajú a tlačiara. Ten potom drevenú formu potretú pappom postupne pedantne odtláča na trinásť metrov dlhý balík látky. Nasleduje schnutie – najmenej týždeň na drevených latách a napokon postupne až päť kúpeľov v tekutine, ktorá obsahuje modré indigo a potom modrú látku dobre preperú v čistej vode.
Čo všetko dokážu
Indigo sa vo svete používa zvyčajne na farbenie látok na džínsy, ale Jochovci produkujú látku s ľudovými motívmi na tradičné ľudové ženské i mužské odevy, blúzky, halenky, sukne, košele, gate, ale aj obliečky na periny či podhlavníky, ale aj šatky, viazanky, čelenky, obrusy aj obrúsky na slávnostný stôl alebo hračky. Látky chodili ponúkať aj na jarmoky po celom regióne i na západnom Slovensku. Proces výroby modrotlačových látok aj predajňa hotových výrobkov láka do manufaktúry po celý rok hodne turistov. Ďalší prichádzajú dokonca aj na modrotlačové svadby. Predajňu rozšírili aj o e-shop.
Modrotlač má pôvod v Číne, do Európy ju po Hodvábnej ceste priviezli Holanďania a od nich sa dostala do strednej Európy, vrátane Moravy či Slovenska, kde modrotlač od roku 1736 ponúkala manufaktúra v Šaštíne. Boli časy, keď sa považovala za luxusný tovar. Ešte skôr než na textílie ju používala šľachta na tapety na steny a čalúnenie, od 19. storočia sa stala obľúbeným materiálom na kroje.
V zozname UNESCO
Predstaviteľka strážnickej rodinnej manufaktúry Iva Bartošková vraví, že kedysi sa modrotlači venovali rodinné manufaktúry v každej dedine, dnes sú na Morave už iba dve manufaktúry a dve na Slovensku. Tú ich založil v roku 1906 jej pradedo Cyril Joch a v rodinnej tradícii pokračuje jej dcéra Gabriela.
Jej história bola zložitá. Zakladateľ musel počas prvej svetovej vojny narukovať, našťastie sa však vrátil a do remesla zaučil svojich troch synov. Komunistický režim sa ulakomil aj na túto manufaktúru a v roku 1954 sa výroba rozbehla ako súčasť Ústredia ľudovej umeleckej výroby, ktorá mala za úlohu zachovať ľudové remeselnícke tradície. Ani revolúcia nebola manufaktúre naklonená, výroba zanikla a keď ju chceli Jochovci nazad aby obnovili výrobu, bolo ju treba získať v malej privatizácii.
Strážnická modrotlač boduje vo svete. V roku 2018 ju zapísali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Spolu s nimi sa na reprezentačný celosvetový zoznam pamiatok ľudovej tvorby dostala aj modrotlač z ďalších dielní v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a zo Slovenska.
JB
Na titulne fotografii Iva Bartošková
foto:autor