Dva májové týždne boli v Českom dome v Bratislave skutočným návštevníckym hitom. Prilákala ich Vedecká knižnica z Olomouca, druhá najstaršia knižnica v Českej republike, ktorá má v zbierke vyše 2,4 milióna kníh. Je medzi nimi aj unikátny súbor historických knižných fondov – 1 451 rukopisov, 1 700 prvotlačí a takmer osemdesiattisíc zväzkov starých tlačí. Z faximile starých kníh a výstižných textov z olomouckých historických fondov vzniklo veľa atraktívnych monotematických výstav. Aj unikátna expozícia O umení kuchárskom s ukážkami z najzaujímavejších a najvzácnejších kulinárskych publikácií, vydaných po svete od 16. do prvej polovice 20. storočia.
Po Bratislave výstavu inštalovali dokonca až na dva a pol mesiaca (do konca augusta) v Mestskej knižnici v Piešťanoch. Je to výborná adresa, lebo ju vyhľadávajú vo voľnom čase aj hostia svetoznámych kúpeľov. Podľa Nory Gill, riaditeľky CzechTourism Slovensko, nároky návštevníkov na zážitky pri cestovaní neustále rastú a dobré jedlo, prijemná atmosféra, profesionálna a milá obsluha prispievajú k celkovému dojmu, aký si z ciest odnášame.
„Gastronómia nepozná hranice a spája ľudí po celom svete,“ vraví Iveta Ťulpíková, riaditeľka Vedeckej knižnice v Olomouci, kde výstavu pripravili. Kuchárske výtlačky nie sú len súbory receptov, ale aj kronikou každodennosti, odrazom kultúrnych hodnôt a premien životného štýlu naprieč storočiami. Prezrádzajú, čo ľudia jedávali, aké chute obľubovali, aké boli ich zvyklosti, spoločenský status či ekonomická situácia. Neraz slúžili aj ako príručky spoločenského správania a kultúrnych noriem. Jedlo malo odjakživa aj hlboký náboženský význam, hovorí o ňom Starý zákon aj Talmud. S víťazstvom kresťanstva v Európe sa chlieb, víno a olej stali posvätnými pokrmami. Na to upozorňuje hneď prvý z 22 výstavných panelov, ktoré zoznamujú s 19 unikátnymi gastronomickými titulmi uchovanými v Olomouci.
Najstarší je z roku 1598 – tretie vydanie Opery, šesťdielnej 26 drevorezmi ilustrovanej kuchárky, ktoré spísal kuchársky majster renesančného Talianska Bartolomeo Scappi, narodený približne v roku 1500 a žil do roku 1577. Obsahuje vyše tisíc receptov zozbieraných za štyridsať rokov v službách viacerých kardinálov a pápežov. Spomína nové spôsoby prípravy jedál, pečiva, spomínajú sa aj dodnes obľúbené tortellini, tagliatelli, struffoli či ravioli, koláče, rozličné ingrediencie, medzi nimi aj sušená šunka, kaviár, hrozienka, zmesi korenín zo škorice, zázvora, šafránu, kardamononu či muškátového orieška. Majster Scappi sa venuje aj konzervovaniu potravín vybaveniu kuchýň a zrejme ako prvý prináša vyobrazenie vidličiek.
V olomouckej zbierke je aj traktát De honesta voluptate o správnom stravovaní v roku 1503 od talianskeho humanistu Bartholomea Sacchiho, ktorý spomína, že na Apeninskom polostrove pripravovali napríklad aj mäso nasladko s pridaním cukru, škorice a pomarančovej šťavy. Čriepky z kuchyne starovekého Ríma De re cuninaria z roku 1541, ktoré spísal známy gurmán Apicio.
Najstaršou tlačenou českou kuchárkou je z roku 1591 Kuchařství alchymistu Bavora Rodovského z Hustiřan, ktoré spomína aj pôstne jedlá, aj jedlá ondatier či bobrie chvostíky. Na výstave nemôže chýbať ani legendárna Domácí kuchařka aneb pojednání o masitých a postních pokrmech pri dcerky české a moravské od Magdalény Dobromily Rettigovej, ktorá vyšla po prvý raz v roku 1826 a vychádza v reedíciách dodnes. Českí znalci tvrdia, že po Biblii je to v Česku najčastejšie vydávaná kniha.
JB
Snímky sú z výstavy O umení kuchárskom zo zbierok Vedeckej knižnice z Olomouca
Titulná snímka: Spracovanie mäsa a príprava klobás – kolorovaný drevorez z knihy Nemecká špajza z roku 1630