Nezvyčajným spôsobom si dvadsiate výročie svojej samostatnej akciovej spoločnosti pripomenulo letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Slovenská pošta preň vydala šesticu poštových známok s vyobrazeniami charakteristikých motívov z letiska – starého i nového terminálu, dráhového systému, boeingu slovenskej vládnej letky so Štefánikovým portrétom, sochy M. R. Štefánika v novom termináli a repliky talianskeho lietadla Caproni Ca.33, v ktorom tento spolutvorca Česko-Slovenska v roku 1919 havaroval a zahynul pred Bratislavou pri návrate do vlasti.
S pravidelnou leteckou dopravou do Bratislavy sa začalo na trávnatej ploche pri Vajnoroch v roku 1923. Najprv do Prahy a o rok aj do Košíc. Pre blízkosť pohoria Malé Karpaty však museli letisko preložiť. To súčasné sa v roku 1947 začalo v katastrálnom území obce Ivanka pri Dunaji. V roku 1951 tam začali lietať pravidelné linky. Do dnešnej podoby sa prešlo postupným rozširovaním, nevyhnutnými prestavbami a modernizáciou.
Tento rok do decembra vybavilo 25-tisíc vzletov a pristátí a 1,82 milióna cestujúcich. Rekordným rokom bol rok 2019, kedy ním prešlo 2,23 milióna pasažierov. Plynulý rast prerušila však covidová pandémia, z ktorej sa ako iné letiská, pomaly spamätáva. V tejto zimnej sezóne z Bratislavy lietajú pravidelné linky do 19 destinácií a dovolenkárske chartery do 12 exotických miest v 11 krajinách.
Rastom kúpnej sily a nárokov slovenskej klientely na sa od roku 2023 začalo postupne nonstop lietať aj do Karibiku a východnej Ázie a tento rok aj na ostrov Maurícius v Indickom oceáne. Letisko dokáže v pohode vybavovať aj 423-miestne airbusy A350-900 či 285-miestne A330-300 španielskej spoločností spoločnosti World2Fly a tento rok aj 355-miestne boeingy 787-9 Dreamliner talianskej spoločnosti Neos. Diaľkové lietadlá už majú okrem štandardnej ekonomickej aj jednu či dve luxusnejšie triedy.
JB