V období studenej vojny bolo berlinské letisko Tempelhof často predmetom správ svetových agentúr. Nielen preto, lebo sa nachádzalo v západnej časti mesta a patrilo pod správu americkej armády, ale najmä kvôli tomu, že dlhé roky slúžilo ako letecký most medzi ostatnou časťou spolkovej republiky a Západným Berlinom, využívalo sa aj na zásobovanie civilného obyvateľstva. Samozrejme po páde berlinského múra v roku 1989 a spojení dvoch častí Nemecka sa všetko zmenilo. Tempelhof dnes už neslúži letectvu. Prevádzku letiska ukončili úrady v roku 2008 a 386-hektárový pozemok odovzdalo mesto do užívania verejnosti. Z Tempelhofu sa stal obrovský park, kde nájdete šesť kilometrov dlhú bežeckú trasu, plochu na piknikovanie, ďalšiu plochu na usporadúvanie grilovačiek a na svoje si prídu aj psíčkari.
Letisko bolo pôvodne plochou pre usporadúvanie prehliadok pruskej armády. Tomuto účelu slúžilo od roku 1720 až do začiatku prvej svetovej vojny. Odohrali sa tu niektoré z prvých leteckých experimentov, v 19. storočí odtiaľto napríklad lietali balóny prepravujúce ľudí i poštové zásielky. Bratia Wrightovci tu zasa v roku 1910 predviedli prvý let na motorizovanom a ovládateľnom lietadle v dejinách.
Na pozemku letiska sa konali pokusy s lietajúcimi aparátmi už v roku 1883. V roku 1909 tu americký pilot Orville Wright dosiahol vtedajšieho svetového rekordu vzlietnutím do výšky 172 metrov. Pravidelná doprava sa začala 8. októbra 1923 – a tým sa toto letisko stalo vôbec prvým dopravným letiskom na svete (od roku 1927 s možnosťou prestupu na stanicu metra). Letisko sa v roku 1926 stalo domovským letiskom spoločnosti Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft (od roku 1933 potom Lufthansa). V roku 1930 tu pristála vzducholoď LZ 127 Graf Zeppelin pri návrate z USA. V tridsiatych rokoch patrilo letisko v Tempelhofe k najviac frekventovaným na svete a čoskoro dosiahlo hranice svojich kapacít.
Po nástupe národnosocialistického režimu bolo letisko v rokoch 1934 až 1936 znovu vybudované (úplné dokončenie 1939) podľa priania nacistického vedenia ako ústredné letisko nacistického Nemecka. Rozšírenie bolo zverené architektovi Ernstovi Sagebielovi a po rozšírení malo dosiahnuť kapacitu 6 miliónov cestujúcich ročne.
Samotné letisko navrhli v roku 1923 a netrvalo dlho, kým sa stalo domovom vzducholodí. Komerčné lety sa uskutočňovali od roku 1927 a keď sa v roku 1933 dostal k moci Adolf Hitler, začal s rozširovaním Tempelhofu, aby sa uspokojil rastúci dopyt po cestovaní lietadlami.
Letisko ale neslúžilo len doprave. Strechy boli navrhnuté tak, aby poskytli miesto až 80-tisíc divákom, ktorí tak mohli pozorovať letecké šou nemeckej Luftwaffe. K dokončeniu tohto ambiciózneho projektu ale nedošlo kvôli rozpútaniu druhej svetovej vojny.
Tempelhof bol pred druhou svetovou vojnou ikonou Európy. Vzlietali z neho obrovské vzducholode a jeho tvar pripomínal orla s roztiahnutými krídlami. Po vojne dokázali obrovské hangáre poskytnúť priestor aj veľkým dopravným lietadlám a cestujúci tak pri nastupovaní a vystupovaní neboli vydaní na milosť počasiu. Hlavná budova letiska patrila medzi 20 najväčších budov sveta. Radar, nachádzajúci sa na letisku, bol najvýchodnejším americkým radarom v Európe.
Dnes je všetko inak a žiadne lietadlo tu už neuvidíte. Miesto toho je Tempelhof plný ľudí a obrovská trávnatá plocha výrazne zlepšuje aj klímu v celom Berlíne. Jedna časť trávnatej plochy sa premenila na komunitné záhrady, kde rodiny trávia voľný čas, pestujú si tu kvetiny ale zeleninu čí rôzne rastliny. Videli sme aj runway-e, kde sa preháňali skateboardisti, cyklisti. Miesto si tu našli aj rekreační bežci. Na bývalom letisku je miesta dosť pre každého….