Bližiaci sa koniec zimy prináša vo svete aj oživovanie rôznych ľudových tradícií. V Maďarsku je najznámejšia tradícia tzv. Busójárás pri mestečku Mohács, na juhu krajiny.
V tomto roku sa festival podujatí, ktoré tvoria súčasť svetového dedičstva UNESCO uskutoční v dňcch 24.2.-1.3.2022, samozrejme pri dodržaní všetkých protiepidemických opatrení.
Busójárás” je jedným z najzaujímavejších a medzinárodne známych fašiangových slávností v Maďarsku. Slovo „busójárás“, v preklade „pochod-Bušó“ (chorv. pohod bušara; ang. Busó-walking) je typ ľudového strašidlochodenia, ktorý sa každoročne organizuje v čase fašiangov v malom mestečku na Dunaji s názvom Mohács (slov. Moháč). V roku 2009 uznalo UNESCO pochod Bušov za svetové kultúrne dedičstvo. Šesťdňová fašiangová slávnosť sa pokladá za najväčšiu v Maďarsku a každoročne privádza do mesta desaťtisíce návštevníkov. V tomto roku sa očakáva účasť viac ako 60 tisíc návštevníkov.
Foto: Balázs Juhász
Busójárás (vyslov „bušójáráš“), ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú rôzne strašidelné démonické masky, má svoje korene v starých fašiangových dramatických tradíciách tzv. Šokcov/Šokavcov (maď. sokácok). Ide o etnografickú skupinu južných Slovanov rímsko-katolíckeho vierovyznania, ktorí žili v Moháči a v jeho okolí. Traduje sa, že pôvod desivých masiek používaných počas Busójárás siaha až do obdobia nadvlády Turkov (medzi rokmi 1541-1699). Legenda hovorí, že vynaliezaví Šokci si obliekli diabolské masky a v sprievode desivého vreskotu sa vyrútili na poverčivých Turkov, ktorí sa tak smrteľne vydesili týchto „pekelných duchov“, že všetko ponechali bokom a bezhlavo zutekali pred hrôzostrašnou armádou démonov.
Táto legenda, i keď je skutočne veľmi zaujímavá, nemá reálny historický základ. Moháč bol totiž oslobodený spod tureckej nadvlády v roku 1687 a dosídlenie veľkej skupiny Šokcov na toto územie nastalo až desať rokov po tejto udalosti. Šokci, pôvodom z Balkánu, priniesli tento ľudový zvyk pravdepodobne zo svojho bývalého domova, ktorý sa neskôr v Moháči – v maďarskom kultúrnom prostredí, formuloval ďalej a nabral svoju dnešnú podobu. Prvé zmienky o tejto ľudovej tradícii pochádzajú z konca 18. storočia. Dnes je tento veľkolepý ľudový zvyk jedným z najznámejších fašiangových slávností v Maďarsku spojený s lúčením sa so zimou.
Foto:Balázs Juhász
Podľa tradície v čase fašiangov neplatia na Bušov morálne pravidlá každodenného života a tak sa počas sprievodu môže stať, že niektorí účastníci vojdú do miestnych krčiem či domov, kde zabávajú ľudí rôznymi šibalstvami. Mimo toho je zvykom u Bušov vystrájanie nezbied s peknými ženami. Bežne sa stáva, že z pouličných divákov vylovia najkrajšie dámy, ktoré potom vyobjímajú. Busójárás spestruje aj tzv. koč-Bušov (maď. busószekér), na ktorom sú na spice kolies pripevnené bábky oblečené v kostýmoch Bušov. Keď sa sprievod dostane na Hlavné námestie začína samotné vyvrcholenie fašiangovej zábavy – pochovanie zimy. Na námestí sa zapáli obrovská hranica a do rieky sa pustí rakva symbolizujúca zimu. Medzitým vidieť veselý roztancovaný sprievod Bušov a predstavenia početných tanečných folklórnych súborov.