Najväčším v Bavorsku a tretím najväčším jazerom v Nemecku je jazero Chiemsee. Jeho rozloha sa od jeho vzniku pred 10-tisíc rokmi výrazne zmenšuje.So svojimi 80 kilometrami štvorcovými dosahuje v súčasnosti len tretinu svojej pôvodnej veľkosti. Je ľahko dostupné, leží asi 80 km východne od Mnichova. Ak ste už išli autom po dialnici od Salzburgu na Mnichov minuli ste ho po pravej strane. Rozlohou je podstatne väčšie ako Tegernsee, o ktorom sme písali v predchádzajúcom článku. Aj scenéria okolo jazera je iná, kopce Bavorských Álp vidieť iba zdiaľky.
Z Mnichova sme sem dostali autobusom pohodlne za necelú hodinu. Nielen pre jeho rozlohu, no najmä kvôli množstvu plachetníc na jeho hladine sa tiež nazýva Bavorským morom. Domáci ho vďaka pomerne stálym veterným podmienkam využívajú najmä na plachtenie a windsurfing. Priezačne čistá voda láka v horúcich letných dňoch na kúpanie.
Veľkým lákadlom pre turistov sú dva ostrovy, ktoré majú zaujímavú históriu. Sú ľahko dosptupné pravidelnou lodnou dopravou. My sme sa najprv vybrali na ten väčší ostrov, na ostrov Herrenchiemsee, teda na Ostrov mužov. Lode z prístavu mestečka Prien am Chiemsee sem vyrážajú každú hodinu, plavba trvá necelých 20 minút. Loď je prekvapujúco veľká, má kapacitu takmer tisíc cestujúcich.
Bavorské Versailles
Z vodnej hladiny sa javí len ako ostrov posiaty hustým lesom, no v skutočnosti ten les ukrýva klenot v podobe nádherného zámku, ktorý tu nechal postaviť rozprávkový kráľ Ľudovít II. Bavorský. Vstúpil do dejín nielen svojimi zámkami, ale aj neslávnym koncom, kedy sa utopil zhodou okolností tiež v jazere, no nie v Chiemsee, ale v jazere Starnberg, v blízkosti Mníchova. .Počas svojho života nechal postaviť rozprávkový zámok Neuschwanstein, Hohenschwangau či Linderhof, ale v roku 1873 si kúpil ostrov Herrenchiemse a rozhodol sa, že tu vybuduje „bavorské Versailles“. Takmer sa mu to podarilo.
Z prístavu zámok ešte nie je vidieť, prešli sme sa niekoľko minút hustým lesom. Po pár minútach sme sa dostali na monumentálne nádvorie a pred nami sa objavila fasáda obrovského paláca, ktorý mal napodobniť slávny francúzsky Versailles. . Aj napriek takmer dokonalej podobnosti je palác nedokončeným dielom. Viac podrobností sme sa dozvedeli pri prehliadke časti miestností. Po tom ako sa v nešťastnom roku 1886 Ľudovít II. Bavorský utopil sa štátna pokladnica vyprázdňovala natoľko, že si nemohla dovoliť financovať nákladnú výstavbu panovníckeho sídla.
Takmer 50 miestností obrovského kolosu nie je dokončených a je neisté či k tomu niekedy vôbec príde. Ani všetky dokončené miestnosti nie sú prístupné pre návštevníkov, pretože tu má svoje sídlo aj pobočka bavorského ministerstva financií. Kráľ Ľudovít sa neuspokojil tým, aby len vonkajšok paláca sa podobal francúzskemu vzoru, ale rozhodol sa, že aj interiér bude sídlo francúzskych kráľov pripomínať. Poslal svojich architektov a dizajnérov na študijný pobyt do Versailles, aby na vlastné oči videli to ako má palác na Herrenchiemsee vyzerať. Donútra sa dostanete len so sprievodcom, individuálne prehliadky nie sú možné. A čo nás zarazilo, všade platí prísny zákaz fotografovania. Očaril nás neskutočný prepych, v jeden miestnosti to bola výzdoba z meissenského porcelánu, v druhej prepzchová spálňa, plná zlata, ale ako nám povedele naša sprievodkyňa v kráľovskej posteli nikdy nikto nespal. Najpozoruhodnejšou sálou je takmer sto metrov dlhá Zrkadlová sieň plná lustrov, skla, svetla a zrkadiel. V palácových záhradách by sa dalo prechádzkami pokojne stráviť aj niekoľko hodín. Lesy, krásne prostredie, pokoj, fontány, nádherný park a poklady zámku sú neklamným svedectvom, že si bavorský panovník vedel vybrať skutočne unikátne miesto. Škoda, že svoje plány a sny nestihol uskutočniť….
Pred odchodom z ostrova sa oplatí zastaviť aj v starom benediktínskom kláštore neďaleko prístavu. Hoci ho založil v 8.storočí Tasillo III. tak odvtedy prešiel toľkými prestavbami, že by ho nespoznal. Vo vnútri je dnes múzeum s viacerými miestnosťami a dokonca sa tu tvorili dejiny moderného Nemecka. Dva augustové týždne v roku 1948 sa tu stretávali zástupcovia nemeckých krajov, aby sa spoločne dohodli na spísaní ústavy, ktorá by platila v celej Bundesrepublik Deutschland.
Celý ostrov pôsobí ako prírodná rezervácia, 66% je územia tvoria lesy, je takmer neobývaný.Pracovníci zámku a klástora ,ako i veľkej reštaurácie prichádzajú do zamestnania denne ľodou z pobrežia.
Na Ženskom ostrove
Len pár minút plavby z väčšieho ostrova Herrenchiemsee leží ostrov Frauenchiemsee. Kým prvý je podľa názvu „mužským“, druhý musí patriť zákonite ženám a preto sa volá „Ženský ostrov“. Už keď sme sa blížili k nemu bolo zrejmé že tento ostrov je podstatne menší ako ten mužský. Silueta ostrova sa zrkadlí nad vodnou hladinou a už na prvý pohľad je ostrov neskutočne malý.
Medzi korunami stromov vytŕča cibuľovitá kupola významného kláštora. Prístav je tak maličký, že z neho stačí spraviť pár krokov a ste v kláštore. Autá tu na Frauenchiemsee nechodia, tak si človek užije čistý vzduch a pokoj príznačný pre takéto miesta. Žije tu menej ako 200 ľudí, prevažne v krásnych domoch či penzionoch. Je tu aj niekoľko malých reštaurácií. Pri našej návšteve v októbri panoval tu úplny kľud, ticho. Iná to však je v letných mesiacoch, ostrov je turistická atrakcia, loďou sem príde denne niekoľko tisíc návštevníkov. Ich cesty vedú najmä do benediktínskeho kláštora, ktorý je najväčšou budovou ostrova, má bohatú históriu. Prvý kláštor tu už na sklonku 8.storočia dal postaviť bavorské knieža Tassilo III. a hoci sa nezachoval vo svojej pôvodnej podobe, dnešný kláštor je stále historický, pretože pochádza z 11.storočia. Aj ten však prešiel niekoľkými rekonštrukciami a keď sa kláštor dostal v roku 1836 do rúk kráľovi Ľudovítovi I. Bavorskému, ten sa rozhodol, že tu budú mníšky poskytovať vzdelanie ženám. Tradícia tu pokračovala pomerne dlho a hoci časy, kedy mníšky vyučovali mladé ženy už pominuli, stále ich tu niekoľko v kláštore žije. V súčasnosti ich tu žije 17. Nie sú úplne odrezané od sveta, veď na pevninu to nie je ďaleko, loď vás tam dopraví za niečo viac ako pol hodinu.
Z blízka sa kláštorná veža nezdá tak obrovská ako tomu bolo pri pohľade z lode. Kláštorné záhrady sú perfektne upravené, bez jedinej smietky či nezastrihnutého kríku. Nádvorie osviežuje socha a hoci sa môže zdať, že kláštor je len veža s priľahlou budovou, nie je to celkom tak, pretože ho tvorí celý komplex.Jeho súčasťou je aj krásny kostol, pôvodne z 11.storočia, ale bol niekoľkokrát prestavaný.
Za kláštorom sme sa vyberali k nábrežiu a sadli si pod koruny stromov. Očaril nás neskutočný pokoj a ticho. Ľudí, ktorých sme stretli vyzerali byť neskutočne spokojný. Žiaden zhon, nič čo by narušilo idylku ostrovčeka. Ostrov je tak malý, že pokojne som obíšiel aj po obvode. Žiadne autá, žiadne cesty, ale ani obchod čí pošta nie je na ostrove. Samozrejme okrem predajne suvenírov, tie musia byť všade..
A aby sme úplne presní. Chiemsee má aj tretí ostrov. Je ho dobre vidieť z Fraueninsel, v lete by sa tam dalo aj doplávať. Je to najmenší ostrov jazera, volá sa Krautinsel, má rozlohu 3,5 ha a je neobývaný. Je tu nedotknutá príroda, môžete sem prísť aj na člne. Ostrovy bavorského Chiemsee poskytujú návštevníkom všetko, krásne stavby, cenné pamiatky ale i nedotknutú prírodu…