Tretie najväčšie mesto nemeckej spolkovej krajiny Sasko ležiace na severnom úpätí Krušných hôr nieslo v socialistickom období názov Karl-Marx-Stadt.Po zmene režimu sa mesto, ktoré je niečo menšie ako Bratislava vrátilo k pôvodnému názvu. Rozhodlo o tom ľudové hlasovanie miestnych obyvateľov. V referende konanom v apríli 1990 sa 76 percent z hlasujúcich priklonilo k návratu k starému názvu Chemnitz.
Názov mesta Chemnitz je variant slova Kamenica, čo bol aj názov miestnej riečky v časoch slovanského osídlenia v ranom stredoveku. Dnes je to štvrťmiliónové prirodzené centrum regiónu s asi 3,5 miliónom obyvateľov, takzvaného Saského trojuholníka.
Saský Manchester
Ak ste nevedeli, ktoré mesto v Nemecku, v blízkosti hraníc s Českou republikou bolo v minulosti známe ako bašta textilného priemyslu musíte sa vrátiť pomerne ďaleko do histórie. Chemnitz bol už od stredoveku centrom textilnej výroby a obchodu.
Chemnitz má dnes niečo viac ako 250 000 obyvateľov, ale v roku 1913 ich bolo 320 000 a koncom tridsiatych rokov 360 000. Úbytok obyvateľstva bol však po vojne typický pre celé východné Nemecko. A tento jav opäť zosilnil po spojení svoch častí Nemecka v roku 1990, mladí sa naďalej sťahujú do bohatších západných republík, najmä kvôli vyššej životnej úrovni a vyšším platom. Kvôli tomu je v Sasku priemerný vek obyvateľov výrazne vyšší ako v iných spolkových krajinách.
Minulosť mesta je pomerne temná, najmä pokiaľ ide o prvú polovicu 20.storočia.
V 30. rokoch bol Chemnitz jedným z prvých miest, ktorého mestskú radu ovládla nacistická strana. Zároveň v ňom bolo aj silné robotnícke a komunistické hnutie.
Počas druhej svetovej vojny bol Chemnitz centrom vojenskej výroby a v tunajšej firme Astra-Werke AG pracovali aj väzni, najmä ženy z koncentračného tábora Flossenbürg (Bavorsko). Vzhľadom na jeho priemyselný význam mesto vo februári a marci 1945 viackrát bombardovali Spojenci a jeho veľká časť bola zničená. Po vojne bolo Sasko časťou Nemeckej demokratickej republiky a východného bloku; rozvoj priemyslu pokračoval. V roku 1953 sa komunistická vláda rozhodla zmeniť tradičný názov mesta na Karl-Marx-Stadt – mesto Karla Marxa, čo vydržalo až do pádu komunizmu v roku 1990.
Prečo sa volal Karl-Marx –Stadt ?
Prečo mesto nieslo názov tohto veľkého nemeckého filozofa? Karol Marx, ktorý pochádzal z Porýnia, nemal s týmto mestom ani regiónom nikdy nič spoločné. Premenovanie bolo – ako sa za totalitných čias stávalo – vlastne dosť nelogické a čiastočne dielom náhody. Rok 1953 bol v NDR vyhlásený za rok Karla Marxa, pretože vtedy uplynulo 70 rokov od jeho úmrtia. Šéfovia strany a štátu vo Východnom Berlíne rozhodli, že jedno novovybudované mesto na hraniciach s Poľskom, dnešný Eisenhüttenstadt, dostane meno Karl-Marx-Stadt. Lenže tesne pred týmto slávnostným aktom zomrel v Sovietskom zväze propagandou uctievaný Josif Stalin, takže rozhodnutie sa zmenilo a uvedené mesto postavené pre zamestnancov veľkých hút dostalo názov Stalinstadt. Súdruhovia však aj naďalej chceli, aby niektoré iné mesto nieslo pôvodne vymyslený názov Karl-Marx-Stadt. Nakoniec to teda bol Chemnitz. Samozrejme na názor miestnych obyvateľov mesta sa nepýtali.
Spomienka na Karl-Marx-Stadt je však stále živá, v centre mesta sa nachádza veľká bronzová busta hlavného ideológa svetového proletariátu.Nie je to však nostalgia za časmi DDR, skôr turistická atrakcia, vďačný objekt fotografov. Dnešné mesto, kde sa v polovici aprila konal už 50.ročníknajväčšieho incomingového turistického podujatia Germany Travel Mart /GTM/ pôsobí na návštevníkov prívetivo, je tu veľa parkov a zelene, i keď v predmestiach je vplyv rokov v NDR zjavný, panelákové sídliská sú dedičstvom vtedajšej doby – tak ako u nás.
Priemyselný význam si mesto zachovalo aj po zmene režimu a znovuzjednotení Nemecka.
Širšia metropolitná oblasť Chemnitz-Zwickau je jednou z ekonomicky najvýznamnejších oblastí vo východnej časti krajiny. Od začiatku tisícročia vykazuje Chemnitz veľmi vysoký rast HDP a patrí medzi desať ekonomicky najrýchlejšie rastúcich miest v Nemecku. Najvýznamnejšími odvetviami sú služby vrátane IT priemyslu a priemyselná výroba, ako metalurgia a strojárstvo. Stále väčší význam nadobúda aj produkcia mikročipov, od ktorej sú závislé mnohé odvetvia IT priemyslu v Nemecku. .
Tak ako celé východné Nemecko, aj saské mesto číslo tri prešlo renováciou a modernizáciou. Obdobie NDR, rovnako ako ekonomické otrasy transformácie v ňom však nechali aj psychologické stopy, čo vidno napríklad aj na volebných preferenciách. Značná časť obyvateľov prejavuje nostalgiu po predchádzajúcom ľavicovom režime s jeho sociálnymi istotami (tzv. „ostalgiu“), časť inklinuje k radikálnejším riešeniam súčasných spoločenských problémov. Obavy vzbudzuje nárast popularity pravicových ale i ľavicových extrémistov, čo sa prejavuje i vo volebných preferenciách.
Európske hlavné mesto kultúry – príležitosť na zviditelnenie
S názvom mesta Chemnitz sa budeme v ďaľších mesiacoch, a hlavne v roku 2025 stretávať čoraz častejšie. Mesto a celý región bude v budúcom roku vyhlásene za európske hlavné kultúry / spolu so slovinskou Novou Goricou/. Pre úplnosť, u nás to bude Trenčín, ktorý sa bude v roku 2026 pýšiť týmto titulom…
Titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) vytvorila Európska komisia v roku 1985 s cieľom zdôrazniť bohatstvo a rozmanitosť kultúr v Európe, spojiť jej obyvateľov a osláviť ich vzťahy.
Kým spočiatku bol titul EHMK udeľovaný známym európskym metropolám pre zdôraznenie významu ich kultúrneho dedičstva, postupom rokov ho čoraz častejšie získavali aj menšie európske mestá s cieľom podporiť v nich kultúrne iniaciatívy, ako aj cestovný ruch.
K zviditeľniu dopomôže tento titul nepochybne aj mestu Chemnitz a celému regiónu na úpäti Krušných hôr. Napriek bohatému kultúrnému a prírodnému dedičstvu táto oblasť zatiaľ nepatrí medzi typické turistické destinácie. Organizátori v spolupráci s krajinskou vládou už dlhší čas pripravujú bohatý program v celom regióne / o tom však nabudúce/…Chemnitz si naozaj zaslúži oveľa väčšiu pozornosť ako v súčasnosti…
J.P