Medzinárodný deň solidarity oslobodených politických väzňov a bojovníkov proti fašizmu pripadajúci na 11. apríla sa viaže s oslobodením koncentračného tábora Buchenwald.
Na miesto hrôz dodnes chodí veľa ľudí z celého sveta pripomínať si tieto smutné udalosti.
Keď vyrážate z Weimaru do Buchenwaldu máte poccit, že idete na krátky výlet do peknej prírody. A je to naozaj iba na skok, ako keby ste išli z Bratislavy na Kolibu, alebo do blízkych Malých Karpát. Mesto kultúry od tábora hrôzy oddeluje iba 8 km.
Krásne prírodné prostredie, husté lesy.Zrazu nás upozorní sprievodkyňa, že práve ideme po ceste smrti, stavali ju totiž väzni koncentračného tábora, ktorý sa stal symbolom krutovlády nacistov.
Navštívili sme neďaleký koncentračný tábor Buchenwald, o ktorom miestni obyvatelia počas vojny údajne ani nevedeli.
Tábor zriadili v júli 1937 na odlesnenom kopci Ettersberg neďaleko durínskeho Weimaru, kedysi strediska nemeckej vzdelanosti, literárneho života, hudby a umenia. Väzňov oslobodili príslušníci 6. obrnenej divízie 3. americkej armády 11. apríla 1945.
Buchenwald bol svojho času po Dachau a Sachsenhausene tretím nacistami vybudovaným zariadením tohto druhu. Väznený tam bol napríklad aj maďarský spisovateľ židovského pôvodu Imre Kertész, ktorý zážitky z tábora spracoval do knižnej podoby. Za román Bezosudovosť získal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru.
Stála expozícia osobným predmetov nám naháňa zimomriavky. Studený kovový nápis na bráne hlása Jedem das Seine – každému čo mu patrí a rovnako chladne pôsobí aj celý areál. V momente, keď americké vojská prevzali kontrolu nad táborom, sa tu zastavil čas. A to doslova. Ručičky na hodinách nad bránou už roky ukazujú štvrť na štyri a pripomínajú čas oslobodenia – 11. 4. 1945 o 15:15.
V období rokov 1937-45 sa v koncentračnom tábore Buchenwald ocitlo približne 250.000 ľudí z 36 krajín. Na následky hladu, podchladenia, vyčerpania z nútených prác a lekárskych experimentov zomrelo okolo 56.000 osôb, z nich asi 11.000 židov a približne 8000 sovietskych vojnových zajatcov. Buchenwald sa veľmi rýchlo stal synonymom pre systém nacistických koncentračných táborov.
Podľa už zosnulého historika, novinára a spisovateľa Miloslava Moulisa (21. apríl 1921 – 25. marec 2010) v koncentračnom tábore Buchenwald skončilo 7766 českých a slovenských väzňov, medzi nimi napríklad publicista Ferdinand Peroutka (1895-1978) či spisovateľ Arnošt Lustig (1926-2011).
Bývalý nacistický koncentračný tábor využila sovietska okupačná moc, ktorá v ňom v lete 1945 zriadila internačný tábor.
Až do roku 1950 v ňom sovietska tajná služba väznila nacistických zločincov, ich sympatizantov, ale i nevinných ľudí, ktorí sa do rúk sovietskych zložiek dostali náhodou. V tábore bolo internovaných okolo 28.400 osôb, z nich vyše 7100 zomrelo na podvýživu alebo choroby.
Návšteva koncnetračného tábora nepatrí medzi prijemné zážitky.Ľudstvo však nesmie a nechce zabudnúť, preto sem chodia ľudia z celého sveta….