Na vinete na fľaši sú dve roztomilé postavičky anjelikov – fragment zo spodnej časti slávnej Sixtínskej Madony, svetoznámeho obrazu od renesančného majstra Raffaela Santiho, ktorý je skvostom obrazárne Zwinger v Drážďanoch. Obsah fľaše sa nazýva Drážďanský anjel a je to lahodný sekt, ktorý dozrieval deväť mesiacov tradičnou metódou kvasenia vo fľašiach.
Je to buď biele suché cuvée z rizlingu, burgundského bieleho a kerneru alebo rosé z odrôd z viníc saského štátneho vinárstva pri zámku Wackerbarth severozápadne od Drážďan, druhého najstaršieho producenta sektu v Nemecku. Obľúbené je najmä ako aperitív alebo k dezertom.
Vinárstvo je pomenované po saskom poľnom maršalovi Augustovi Christophovi grófovi z Wackerbathu (1662-1734), patrónovi tamojšieho vinohradníctva a vinárstva, milovníkovi kvalitných vín a radosti zo života. Dnes je zámocký podnik majetkom Saskej rozvojovej banky a obhospodaruje pätinu zo všetkých vinohradov Slobodnej krajiny Sasko. S 502 hektármi vinohradov je Saská vinohradnícka oblasť medzi trinástimi nemeckých vinohradníckymi oblasťami jednou z troch najmenších. Pre porovnanie: slávna oblasť okolo rieky Mozely je takmer osemnásťkrát väčšia a najväčšia – Rýnsko-hessenská oblasť má dokonca vyše päťdesiatnásobnú rozlohu.
Sasko je však starou vinohradníckou oblasťou. Prvá zmienka o pestovaní hrozna je ešte z polovice dvanásteho storočia a v saskom meste Meissen, dnes známom najmä svetoznámym porcelánom, zriadili v roku 1822 prvú vinohradnícku školu v Európe. V úzkych vinohradoch najsevernejších v Nemecku na strmých svahoch nad riekou Labe pestujú 21 odrôd hrozna dorábajú hrozno. Práca v nich si vyžaduje takmer výlučne manuálnu prácu, ale vyplatí sa.
Za čias Nemeckej demokratickej republike saské vína nebolo vo vinotékach ani v reštauráciách veľmi vidno. Dorábali si ho najmä domáci, zväčša pre vlastnú potrebu. Trh zaplavila maďarská, bulharská a rumunská produkcia. Zmena však nastala po páde NDR a zjednotení Nemecka. Vinári pri zámku Wackerbarth využili aj fakt, že Drážďany sú mimoriadne navštevovaným historickým mestom s množstvom pamiatok a program turistov rozšírili najmä popoludní a večer aj o špičkovú zážitkovú gastronómiu a miestne najmä biele vína a sekty.
V roku 1992 otvorili Saskú vínnu cestu na 45 kilometrovej trase od Pirny neďaleko českých hraníc popri Labe, z Drážďan, cez mestá Radebeul a Meissen po Diesbar-Seusslitz. Okrem špičkových drážďanských reštaurácií sú na nej mnohé malé vidiecke rodinné reštaurácie s lokálnou kuchyňu a pivničky a mimoriadne atraktívne sú aj denné i večerné plavby po Labe na palubách riečnych lodí s dobrým jedlom, pitím a muzikou.
JB
Snímky Ján Blažej