O osemdesiat významných architektonických diel po Prahe ale najmä v ďalších šiestich českých a moravských krajoch od Plzenského až po Juhočeský sú povinnými zastávkami českých i zahraničných milovníkov druhu architektúry označovaného za barokovú gotiku. Tento týždeň zapaľujú v nich na pamiatku ich autora ešte viac sviečok než zvyčajne. Siedmeho decembra 1723 totiž po dlhšej chorobe skonal v Prahe český architekt a staviteľ talianskeho pôvodu Jan Blažej Santini-Aichel.
Tento pražský rodák dokázal vo svojej tvorbe geniálne pospájať obdivuhodné poznatky z geometrie, matematiky, numerológie aj katolíckej symboliky a mystiky dať im monumentálnu podobu chrámov, kláštorov a iných sakrálnych stavieb, ich prestavieb, palácov ale dokonca aj hospodárskych objektov..
Snímka santini.cz
Osud bol však k tejto vzácnej osobnosti mimoriadne zlý. Najstarší syn z váženej rodiny pražského kamenára prišiel v roku 1677 na svet čiastočne ochrnutý a chromý, preto sa nemohol vyučiť otcovmu remeslu a pokračovať v ňom. Napriek tomu, sa ako správny učeň vydal do svet, najmä do Taliansku a zrejme tam vyštudoval architektúru. Už ako 23-ročný začal projektovať a prvým jeho dôležitým zadávateľom bol opát cisterciánov zo Zbraslavi Wolfgang II. Lochner. Bol taký spokojný, že mladého Santiniho odporúčal aj ďalším opátom.
V rôznych archívoch sa zachovali presvedčivé dokumenty, potvrdzujúce, že za krátky život vytvoril osemdesiat architektonických diel. Okrem toho sa však jeho meno spomína ešte aj pri ďalších 116 objektoch, ale jeho autorstvo či podiel na tvorbe sa nepodarilo hodnoverne preukázať. Staré archívy z osemnásteho storočia nie sú vždy kompletné a presné. Preto napríklad v Prahe má len polovica z dvanástich objektov Santiniho autorstvo jednoznačne potvrdené. Z najvýznamnejších je to na Hrade prestavba Kapitulského dekanstva a na Malej Strane Kolowratský (Thunovský) palác, kde dnes sídli talianske veľvyslanectvo.
Snímka santini.cz
Ak sa vydá záujemca zo Slovenska za Santiniho dielami na Moravu, prvou zastávkou budú severne od Brna Křtiny u Brna, jedno z najstarších pútnických miest na Morave, ktorému dominuje monumentálny barokový Kostol Povýšenia sv. Kríža. Celý navrhovaný pútnický komplex bol dostavaný až po Santiniho smrti. Do neďalekého Rajhradu južne od Brna Santini vypracoval projekt prepošstva a konventu rehole sv. Benedikta a preň aj kostol sv. Petra a Pavla.
Putovanie za Santiniho dielom môže pokračovať severozápadným smerom do susedného kraja Vysočina, kde sa nachádza celá štvrtina jeho realizácií. Zastavme napríklad sa v Žďári nad Sázavou, kam ho povolal mimoriadne rozhľadený opát cisterciánskeho kláštora Václav Vejmluva, aby sa Santini podieľal na úprave kláštora, baziliky Nanebevstúpenia Panny Márie a sv. Mikuláša. Tam vytvoril aj Dolný cintorín, ktorý má nevšedné riešenie a pripomína kabalistický symbol úplnosti a víťazstva života nad smrťou.
Jedným z jeho troch vrcholných diel je pútnicky kostol Svätého Jana Nepomuckého na Zelenej Hore v meste Žďár nad Sázavou. Kvôli jedinečnosti a originalite autorovho prístupu k architektúre aj čistote všetkých stavených prvkov bol zapísaný v roku 1994 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Santiniho projekt je fascinujúcou hrou symbolov čísla päť. Pôdorys kostola tvorí päťcípa hviezda, kostol má päť východov, päť oltárnych výklenkov, dvakrát päť kaplniek naokolo, päť hviezd na hlavnom oltári a päť anjelov. Päťka znamená aj päť Kristových mučeníckych rán a päť hviezd sa podľa legendy objavilo na hladine Vltavy nad miestom kde bolo telo Jana Nepomuckého vhodené do vody. Areál bol dokončený až po Santiniho smrti.
Snímka zeliv.eu
Santiniho dielam sa dostáva čoraz viac zaslúženej pozornosti. Prešli rekonštrukciami, spájajú ich poznávacie trasy, sú v nich omše, koncerty, prednášky, na zámku v Žďári nad Sázavou zriadili interaktívne Múzeum novej generácie o tamojšom pobyte a tvorbe slávneho architekta a na zámku Želiv je aj hotelová a reštauračná časť, wellness, pivovar a dokonca aj múzeum motocyklov.
Zostavil Ján Blažej, slovenský publicista, Santiniho menovec