Netreba veľa fantázie, aby sme si mohli predstaviť, ako mohla vyzerať príroda v okolí Dunaja, pod Viedňou pred niekoľkými storočiami. Na Moravskom poli, neďaleko Bratislavy boli ideálne podmienky aj na poľovníctvo a rybárstvo. Nie náhodou si obľúbili toto miesto aj Habsburgovci, ich takmer 600 ročné vládnutie dodnes pripomína v tejto oblasti niekoľko zámkov a kaštieľov, ktoré sa po roku 1989 stali aj obľúbeným výletným miestom Slovákov z blízkeho, ale aj vzdialenejšieho okolia.
Iba niekoľko kilometrov za Hainburgom, na ľavej strane Dunaja sa nachádza malebný zámok Eckarstau, ktorý ako by stál uprostred oázy pokoja. Návštevníka, ktorý prichádza od parkoviska ako prvé zaujme krásny, rozsiahly anglický park, ktorý pôsobí prirodzene, ako prirodzená súčasť národného parku Donauauen s ktorým susedí..Iba 700 metrov odtiaľto sa tiahne dunajská hrádza, na nej vedie európska cyklotrasa, ktorá je čoraz frekventovanejšia. Ideálne miesto na relax, ale aj na nahliadnutie do nie až tak vzdialenej histórie.
Pôvodne poľovnícky zámok Eckerstau bol svedkom posledných týždňov viac ako 600 ročného panovania Habsburgcov. Po kapitulácii monarchie tu od novembra 1918 až do marca 1919 býval s manželkou Zitou a deťmi posledný rakúsky cisár a uhorský kráľ Karol. Čakal na to, aký bude jeho osud a možno netušil, že sú to jeho posledné chvíle na území svojej domoviny.
Ako tu prežila cisárska rodina Vianoce a posledné chvíle pred odchodom do švajčiarskeho exilu, približujú izby s pôvodným interiérom v rodinnom krídle.
Zato zámok Eckartsau uprostred dunajských lesov vyzerá ako z rozprávky. Spočiatku slúžil ako vodný hrad, obklopený hlbokými priekopami. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1180. Súčasný vzhľad dostal po roku 1720, keď ho získal do vlastníctva dvorný kancelár českého pôvodu gróf František Ferdinand Kinský. Stredovekú pevnosť prebudoval na barokový lovecký zámok.
Mária Terézia po ňom zatúžila a v roku 1760 sa stal aj s okolitými lesmi bohatými na zverinu majetkom Habsburgovcov. V roku 1898 prešiel do rúk vášnivého poľovníka, následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este, ktorý ho zrenovoval. Ferdinand sa tu cítil lepšie ako vo Viedni, často sem pozýval aj priateľov na poľovačky. Veľmi dlho sa zo svojho obľúbeného zámku netešil, v roku 1914 ho aj s manželkou Žofiou Chotkovou zavraždili v Sarajeve.
Zámok čakali po druhej svetovej vojne, keď prešiel pod správu Rakúskych spolkových lesov, ťažké časy. Veľa škôd narobili aj sovietsky vojaci, ktorí sa dlhé roky zdržiavali na tomto území. Naštastie sa podarilo zachovať mnohé cenné historické pamiatky, zámok je dodnes v správe rakúskeho štátu, presnejšie patrí štátnej lesnej správe. Možno aj to vysvetluje úchvatný stav 27 hektárového anglického parku, kde sa návštevník zrazu ocitne v lone prírody, uprostred neopakovateľných lužných, dunajských lesov.