Strapačky, jahňacina podľa starých moravských receptov, vrátane jahňacieho guláša, či orechové, lekvárové či tvarohové koláče frgále. To boli v letných dňoch najčastejšie objednávky v nádherne vynovenej a dvakrát – v roku 2020 aj v roku 2021 – otváranej národnej kultúrne i pamiatke. Ide o rozprávkovú stomiestnu zrubovú drevenú jedáleň Libušín vo valašskom štýle postavená v známej valašskej turistickej oblasti Pustevny pri Rožnove pod Radhoštěm. Podľa Valachov Libušín im znamená to, čo Pražanom Národné divadlo.
Vlani v lete ju otvorili po šesťročnej rekonštrukcii. Nočný požiar z 2. na 3. marca 2014 zničil osemdesiat Lubušína. Vraj pri oprave kúrenia boli zle nainštalované kachle. Štvrť roka po vlaňajšom znovuotvorení rekonštrukcii ju museli opäť zatvoriť. Tento raz kvôli protikovidovým opatreniam. Turistom, ktorí sa túlali po Pustevnách aj počas pandémie od vlaňajšej jeden do tejto jari, slúžilo iba pootvorené okienko a jedlá v balíčku, ktoré mohol turista konzumovať iba v dostatočnej vzdialenosti od iných.
Libušín je jedna z najobdivovanejších stavieb legendárneho slovenského architekta Dušana Sama Jurkoviča. Vyprojektoval ju v roku 1899 ešte ako dvadsaťdeväťročný praktikant vo Vsetíne na Valašsku. Je to jedáleň vo valašskom národnom štýle, ktorý dostal názov ľudová secesia a meno po Libuši, mýtickej českej kňažnej z dvanásteho storočia, pramatke dynastie Přemyslovcov. Jedáleň vznikla na objednávku Pohorskej jednoty, prvého českého turistického spolku vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Jeho členovia videli, ako si nemecké i rakúske spolky budovali turistické chodníky a horské útulky a v druhej polovici 19. storočia sa aj v Česku a na Morave sa rozvíjali mestá. Pribúdali bohatí miestni priemyselníci i stredná vrstva mešťanov, úradníkov, učiteľov či remeselníkov a tí sa začali venovať športu i módnej turistike. Pre nich sa začali vyznačovať prvé turistické chodníky a budovať miesta na prenocovanie. Preto vedľa Libušína postavil Jurkovič vo valašskom štýle aj útulok Maměnka s jedenástimi izbami a apartmánom.
História Pustevien má bohatú históriu, aj vandalstva aj bojov o záchranu. Prvá oprava bola treba už po prvej svetovej vojne. Za protektorátu slúžila aj na rekreáciu nemeckých detí. Koncom vojny ich ničili bojovníci z maďarských asistenčných oddielov aj Hitlerjugend, po oslobodení zasa partizáni a v roku 1945 na dlážke pálili nábytok delegáti zjazdu Zväzu českej mládeže. Potom Pustevny v správe štátnych pohostinstiev. V 1995 ich pridelili Valašskému múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm a jemu patria aj dnes. V roku 1999 prešiel Libušín veľkou rekonštrukciou a v roku 2003 aj Maměnka. Na opätovnú výstavbu po požiari v roku 2014 okrem štátu prispela aj zbierka v regióne a viaceré dary. Kvôli starým remeselníckym postupom i osobitným protipožiarnym technológiám trvala dvakrát toľko ako sa rátalo.
(JB)