Nemecký sever je pre slovenských turistov bližšie, ako by sme si mysleli. Vďaka dobrému leteckému či vlakovému spojeniu sa tam dá dostať pomerne jednoducho a pohodlne, ale ani autom to nie je neprekonateľná vzdialenosť. A vybrať sa tam, hoci len na krátky, predlžený víkend sa viac ako oplatí…
Brémy- nemecky Bremen patrí medzi najnavštevovanejšie nemecké mestá, turtistický ruch tu rastie dynamickejšie ako v iných častiach Nemecka. Niekde som sa dočítal, že Nemci dávajú mestu aj prívlastok „schön klein“, teda pekné malé mesto. Treba však povedať, že táto sa prezývka sa asi vzťahuje iba na historické jadro, veď Brémy sú väčšie ako Bratislava, mesto má viac ako 550 tisíc obyvateľov. Výhodou pre turistov je, že všetky dôležité pamiatky sú koncentrované na pomerne malom území, teda všade sa dá dostať pešo. V historickom centre na každom kroku dýcha na vás minulosť, mesto má svojsku neopakovateľnú, typickú severskú atmosféru.
Najznámejším symbolom mesta sú bez akýchkoľvek pochýb známi hudobníci Bremen Stadtmusikanten vystrihnutí z rozprávky bratov Grimmovcov. V tieni katedrály, mimo všetkého ruchu na hlavnom námestí stojí socha zvieracích muzikantov. Ich obľúbenosť dokazujú nohy somára vyšúchané od ľudských rúk do zlatej farby. Známa povera totiž hovorí, že kto sa sochy dotkne bude mať šťastie. Po svete musí chodiť hotový zástup šťastných ľudí. Kto by pod honosným označením Stadtmusikanten čakal orchester vo frakoch s drahými nástrojmi, určite by bol sklamaný pri pohľade na súsošie štyroch zvierat.
Dole stojí somár, na jeho chrbát sa vyštveral pes, na neho zase mačka a na samotný vrchol vyliezol kohút. Práve dej príbehu bratov Grimmovcov rozhodol o tom ako bude socha vyzerať. V rozprávke sa totiž somár vybral do Brém, pretože si chcel splniť svoj sen a stať sa hudobníkom. Keď ho videli iné zvieratá pridali sa k nemu a kráčali spolu. Prišla noc, chceli si nájsť miesto, kde by sklonili hlavu a tak sa zastavili pri dome. Aby mohli nazrieť dnu, vyštverali sa jeden druhému na chrbát a odtiaľ zbadali zlodejov. Tí sa tak naľakali, až bežali čo im nohy stačili. A tak tu možno žijú dodnes. Prejde len pár minút a pri soche sa vystriedajú aspoň dva tucty ľudí. Dotknú sa jej a bez fotky neodíde snáď nikto.
Keby mali Brémy len toto jedno námestie, aj tak by patrilo k najkrajším mestám krajiny, ak nie celej Európy. Niektoré nádherné fasády okolostojacich budov vyzerajú akoby boli ozdobené zlatom, iné sa predbiehajú v počte sôch, no nakoniec aj tak zvíťazí radnica Rathaus plná detailov, okien a trojuholníkových štítov na streche. Postavili ju už v roku 1410, ale napokon dotvorili fasádu do dnešnej podoby až o 200 rokov neskôr. Menšie domčeky naproti pripomínajú slávnu minulosť mesta. Brémy založil v roku 787 Karol Veľký a už od rannej doby si vyslúžili prezývku „Rím severu“. Nebolo to pre nádherné stavby akými sa môže popýšiť talianske hlavné mesto, ale najmä preto, že sa Brémy stali základňou odkiaľ prichádzalo kresťanstvo na sever do Škandinávie. Život v meste prekvital až zbohatlo natoľko, že sa mohlo pridať k slávnym obchodníckym mestám, aby sa v roku 1646 stalo slobodným hansovým mestom. Svoju povesť si užíva dodnes a v jej starých uličkách je táto história stále cítiť.
Aj keď je honosná radnica na námestí veľkým lákadlom, nemenej priazne si užíva socha rytiera Rolanda. Postava obľúbeného rytiera milujúceho slobodu meria 13 metrov a tak je najvyššou svojho druhu v celom Nemecku. Na svojom mieste stojí už 600 rokov a videla takmer všetko čo sa odvtedy v Brémach odohralo. Keby vedela rozprávať, dlhé hodiny by ju počúvali tisíce ľudí.