Na úvod musím povedať, že Lipsko ma po rokoch veľmi prekvapilo. Naposledy som tam bol v roku 1989, niekoľko mesiacov pred pádom režimu E.Honeckera. Vtedy na mňa mesto pôsobilo, neútulne, chladne, všade dominovala šedá farba.
Tentokrát ma privítalo mladistvé, farebné mesto, historické centrum úplne ožilo, všade pulzuje mladistvý ruch. Je vidieť, že pri obnove historických budov sa nešetrilo a nešetrí.
Ten, kto prichádza do najväčšieho mesta v spolkovej krajine Sasko vlakom už na nádraží zažije prvé prekvapenie. Hlavná železničná stanica ohúri návštevníka svojími rozmermi. Nie náhodou, veď, ako sa neskôr dozvieme od nášho sprievodcu,je to jedna z najväčších staníc pre osobnú dopravu v Európe. Obrovská budova bola postavená ešte v roku 1915, komplexná rekonštrukcia a modernizácia bola ukončená v roku 1998. Hlavná stanica má dnes 26 nástupišť, celá budova pôsobí ako jeden obrovský obchodný dom.
Lipsko (nem. Leipzig) je najväčšie mesto v nemeckej spolkovej krajine Sasko. Má takmer 520 000 obyvateľov a leží na sútoku riek Elster, Pleiße a Luppe. Americká publikácia Lovely Planet ho v roku 2010 zaradilo medzi top 10 destinácie na svete
Názov Lipsko pochádza z názvu lipa, mesto založili Slovania v roku 1015 ako trhovisko. V tomto roku sa oslavovalo 1000 ročné výročie založenia mesta.Už v roku 1165 bolo povýšené na mesto a miestne trhy sa stali významnou udalosťou. Na začiatku 15. storočia, v roku 1409 bola založená Lipská univerzita, ktorá zvýšila význam mesta natoľko, že sa tu začali rozvíjať rýchlo remeslá a neskôr aj priemysel. Pri Lipsku sa 16. októbra až 19. októbra 1813 konala najväčšia bitka napoleonských vojen, tzv. Bitka národov, v ktorej protifrancúzska koalícia dosiahla rozhodujúce víťazstvo. Medzi Lipskom a Drážďanmi sa tiež otvorila prvá nemecká železničná trať, čoskoro potom sa mesto stalo železničným dopravným uzlom. V 20. rokoch 20. storočia narastal rýchlo počet obyvateľov, a to až nad 500 000, ľudia sa sem sťahovali z vidieka za vidinou lepšieho života v meste. Za nacistickej vlády mesto zažilo tzv. Krištáľovú noc, kedy boli vypálené synagógy a pobití židia. Krištáľová noc sa stala veľkou manifestáciou sily, moci a hrôzy NSDAP. Ku koncu vojny bolo mesto z veľkej časti zničené spojeneckým bombardovaním, obsadila ho americká armáda, ktorá ho odovzdala do správy Červenej armády. Po vyhlásení NDR začala mohutná prestavba mesta podľa socialistického štýlu, vybudovávali sa veľké sídliská a nové priemyselné podniky. Lipsko sa malo stať „perlou Nemecka“. Jarný a jesenný veľtrh tradične lákal do mesta aj vystavovateľov zo Západu, prehliadka patrila medzi najväčšie ekonomické podujatia v rámci krajín vtedajšej RVHP. Na konci života éry bývalej NDR, v roku 1988 a 1989 sa konali v meste veľké demonštrácie proti SED, nemeckej komunistickej strane. Obyvatelia mesta sú na túto udalosť svojej histórie aj náležite hrdí, prípomínajú, že pád berlínského múra, sa fakticky začal protestnými akciami v Lipsku. . Mierovú revolúciu, pretože takto Nemci nazývajú zmenu režimu v socialistickej Nemeckej demokratickej republike, pripomínajú nenápadné žlté tabule umiestnené pred objektmi, ktoré sú s týmto pohybom spojené. Spomienky na mierovú revolúciu nájdeme na Trhu, pred obnoveným Najvyšším súdom SRN pre správne záležitosti (Bundesverwaltungsgericht) na Simsonovom námestí (Simsonplatz) a inde.
Už od hlavnej stanice sa nám otvára pohľad na modernú dominantu Lipska – 153 metrov vysokú administratívnu budovu, City-Hochhaus. Táto trojhranná budova s 36 poschodiami z roku 1971 bola až do 90. rokov sídlom univerzity Karla Marxa, dnes Univerzity Lipsko. Stojí trocha bokom od Augustovho námestia (Augustusplatz), pomenovanom podľa legendárneho saského kurfista Augusta Silného. Na širokom Augustovom námestí stojí ešte z čias socializmu budova opery a činohry a najmä jedna z budov terajšej Alma mater lipsiensis.
Historické centrum začína sotva niekoľko krokov od Augustovho námestia na námestí zvanom Trh (Markt). Návštevník má pocit, že je v čarovnom, filmovom svete, v ktorom sa každej budove, každej soche a fontáne venuje maximálna pozornosť. Na Trhu stojí dominuje precízne zrenovovaná renesančná Stará Radnica zo 16. storočia. Dnes tu sídli mestské múzeum. V blízkosti Trhu nájdeme najstarší kostol Lipska v zrekonštruovanom šate, kostol sv. Mikuláša (Nikolaikirche). Tento chrám bol vysvätený v roku 1175.
K Lipsku parí aj prívlastok: mesto kultúry čí hudby. Johann Sebastian Bach tu žil a tvoril 27 rokov, a je aj pochovaný v tomto meste. Lipsko preslávil aj svetoznámy chlapčenský spevácky, ktorý v sláve nezaostáva ani za známým viedenským zborom Sängerknabe.
Prechádzka v historickom centre je veľmi príjemná, mnohé budovy sú pospájané pasážami, zaujme najmä Specks Hof alebo známa Mädlerpassage. Atrakciou pri vchode do známej, kultickej reštaurácie- ktorú mal v obľube aj Goethe – je socha Fausta a Mephista. Ľavá topánka Fausta je pozoruhodne lesklá, to preto, lebo podľa miestnej povery, ak ju pošúcháte, budete mať štastie. Okoloidúci – podľa toho čo sme videli asi naozaj veria poverám.