Zámok Cecilienhof, miesto kde sa pred viac ako 75.rokmi konala postupimska konferencia sa opäť dostal do správ svetových agentúr.Je totiž ľahko možné, že táto historická stavba zmení majiteľa…
Celý svet obehla nedávno správa ,že Georg Friedrich, prapravnuk posledného nemeckého cisára Viliama II.potomok posledných majiteľov žiada súdy , aby sa jeho rodina mohla vrátiť do paláca Cecilienhof v Postupime.A nielen to. Od štátu v mene rodu Hohenzollernovcov žiada, aby mu vrátil majetky, o ktoré rod prišiel po prvej aj druhej svetovej vojne.Ide o paláce, umelecké diela či pozemky, ktoré sú už desaťročia prevažne v štátnych rukách, hovorí sa aj o odškodnom vo výške 1,2 milióna eur.
Zatiaľ sa nevie, ako rozhodnú nemecké orgány. V súčasnosti je Cecilienhof jednou z turistických atrakciíí tohto malebného mesta neďaleko Berlina. Najmä tí, čo sa zaujímajú o novodobú históriu si nenechajú ujsť možnosť, aby videli miesto, kde sa po druhej svetovej vojne delil náš kontinent. Návštevník si v priestoroch zámku ,ktoré sú dobré známe z doboých fotografií, uvedomuje, aké zásadné rozhodnutia pre život na našej planéte sa tu rodili…
Prvé čo ma zaujalo po príchode k zámku, bola samotná architektúra. Zámok Cecilienhof zvonka i zvnútra pripomína skôr anglický vidiek ako stavbu v Nemecku. . Vysvetlenie bolo jednoduché. Zámok bol postavený v rokoch 1914 –1917 pre princa Viliama a jeho ženu Cecíliu. Stavba bola vytvorená podľa návrhu architekta Paula Schultz-Naumburgerga, ktorý vyhovel požiadavke nasledovníka trónu, aby zámok pripomínal dom na anglickom vidieku, ktorý mladý princ tak obdivoval. Osobitný dôraz sa kládol na používanie prírodných materiálov, najmä dreva a kameňa. Zámok pôsobí starobylo, ale bol postavený na svoju dobu progresívne, poskytoval v tom čase nebývalý luxus.
Do pamäti ľudstva sa táto stavba zapísala predovšetkým vďaka Postupimskej konferencii, ktorá sa tu uskutočnila od 17.7 do 2.8.1945. Po skončení druhej svetovej vojny sa tu zišli traja štátnici – britský predseda vlády Winston Churchill, americký prezident Harry Trumann a sovietsky vodca Stalin, aby rozhodli o dalšom osude Európy. Stalin trval na tom, aby o osude Nemecka sa rozhodlo v jeho hlavnom meste, avšak Berlin bol tak rozbombardovaný, zničený, že bolo veľmi ťažké nájsť vhodné miesto na konferenciu. Nakoniec bol vybraný zámok Cecilienhof, v blízkom Postupíme ktorý akoby zázrakom zostal takmer neporušený..
Churchill dal konferencii krycie meno Terminal. Jej oficiálny názov bol Konferencia v Berlíne, keďže sa konala v zámočku Cecilienhof v Postupime, v histórii sa vžilo pre ňu pomenovanie Postupimská konferencia.
Dočasne bolo v konferenčnej sále prítomných 50 zahraničných novinárov, medzi nimi aj neskorší 35. americký prezident John Fitzgerald Kennedy.
Spolu sa konalo 13 plenárnych zasadnutí. Predsedníctva sa na návrh Stalina ujal Truman. Americký prezident na konferencii oznámil úspešný jadrový pokus v Nevadskej púšti.
Návštevníci majú možnosť vidieť historické miesta v takmer nezmenej podobe. Veľká sála, v ktorej sa konferencia konala, zostala zachovaná v pôvodnom stave. Mohli sme si so záujmom pozrieť originálny, guľatý, dubový stôl potiahnutý červeným plátnom, u ktorého štátníci sedeli. Tento stôl dal Stalin vyrobiť v Moskve. Po chodbách sú všade vystavené historické dokumenty, zápisy, poznámky z konference a fotografie. Zaujímavý bol výklad o tom, ako sa riešila počas konferencie logistika, najmä príchody a odchody delegácií, každý štátník vchádzal do miestnosti rokovania z iného smeru, každá delegácia mala svoje vlastné priestory na prípravu.
Budova je samozrejme zaradená do zoznamu chránených pamiatok UNESCO.
V Postupime sa rozhodlo o povojnovom usporiadaní Nemecka a jeho denacifikácii, určili sa nové nemecko-poľské hranice na čiare Odra-Nisa a rozhodlo sa o odsune Nemcov z Československa, Maďarska a Poľska.
Obmedzenia, ktoré vyvolala pandémia koronavírusu sa týkajú aj návštiev múzeí a výstav, a zatiaľ sa nevie, čí v dňoch výročia konferencie bude zámok sprístupnený verejnosti…A ktovie, ako to bude v budúcnosti, aké bude mať plány so zámkom prípadný nový majiteľ
Ak by štát princovi Georgovi Friedrichovi vyhovel, do tohto paláca by sa rodina mohla nasťahovať. O tom, či sa tak stane, rozhodne najmä to, či jeho predkovia pomohli nacistom.
/text a foto:jp/