Rozprávkový poklad Holanďanov

by j.protic

ebolo ľahké sa sem dostať. Medzi niekdajšími a dnešnými ostrovmi Holandských Antíl premávajú malé vrtuľové lietadlá, ktoré prevádzkujú letecké spoločnosti s čudnými menami. Špecialitou jednej z nich je, že každý druhý deň ruší svoje spoje – zistil som to potom, čo som zostal trčať v susednej Arube.

Nevzdal som to, a nakoľko medzi karibským ostrovom ležiacím na sever od brehov Venezuely a Arubou premáva denne päť – šesť spojov , napokon som  predsa- len dostal do Curacaa.

Letisko je pokojné, neotravujú nás agresívni taxikári, každý je milý a priateľský. Miestní si tu žijú dobre. Sú holandskí občania, môžu cestovať do USA bez víz, a stále svieti slnko, Čo viac treba ešte ku štastiu? Smiech – hovorí mi taxikár, ktorý mi robí aj sprievodcu.Skoro zadarmo, lebo – ako zdôrazňuje- páči sa mu moja kniha o hoteloch a vždy mal v obľube spisovateľov. Jedna z jeho dcér študuje literatúru v Amsterdame. Druhá je biologička v New Yorku. Raz ročne sa schádza rodina  a môj novopečený známy sa stretáva aj so svojimi jedenástimi súrodencami. Otec je černoch, matka beloška a z detí šiestí sú úplne čierní, ostatní šiestí úplne bielí. Nikto neverí , že v tom nemá prsty miestný poštár – smeje sa taxikár, len sa m utak lesknú biele zuby.

Medzitým prichádzame na nový most Curacaa. Postavili ho v šesťdesiatych rokoch, ale kvôli drobnej techickej chybe sa polovica zrútila, autá a chodci popadali do hĺbky.Potom ho znovu postavili.Z mosta si urobím nádherné zábery. Dobre je vidieť ústie rieky a hlavné mesto Willemstad. Dve časti mesta spája aj most pre peších. Leži na vode, keď sa blíži nejaká loď jednoducho ho otočia na bok.

Medzitým sme zišli do mesta. Okamžite som pochopil, prečo obsahuje dotazník, ktorý dostávajú cudzinci na hraniciach otázku, či sem prichádzajú kvôli holandskej architektúre.Domy v centre mesta sú akoby sme boli v Amsterdame, s tým rozdielom, že podľa juhoamerických zvykov sú kriklavo farebné. Všetko je čisté, vedľa seba rad-radom nádherné obchody, plné značkového tovaru. Oficiálnou menou je antilský gulden, ale dá sa platiť aj eurami a dolármi. Vchádzam do holandského obchodu so syrom a potom si prezriem aj obchod s drevákmi. Na brehu rieku konečne vstupujem na zaujímavý drevený most. Prichádza ľoď, zvonia  . Most sa začína obracať na bok. Keď už preskakovanie z jednej strany mosta  na druhú začína byť nebezpečné vychádza z búdky strážca a každý sa ukľudní.: niet čo robiť, treba počkať, kým ľoď prepláve. Potom sa ľoď otočí naspäť a život sa vracia do bežných koľají. Na druhej strane rieky predávajú vynikajúcu ovocnú šťavu z čerstvého ovocia. Nikde vás neokabátia, aj drobné vám vracajú presne do haliera. Stratávam sa najmä s úplne čiernymi ľuďmi, na rozdiel od Aruby, kde žijú prevažne kreoly. Hovoria holandsky a jazykom papiamentó, ale veľa ľudí rozumie aj anglicky. Na ostrove Curacao s rozlohou 171 km2 býva 170 tisíc obyvateľov. Tajomstvom blahobytu je sieť morských ropných vrtov a turizmus.

Dr.Kiss Robert Richard

TIEŽ SA TI MÔŽE PÁČIŤ