Rajka mohla patriť aj Československu
Podľa neoficiálnych údajov v prihraničnej maďarskej obci Rajka, iba 15 km od Bratislavy žije už viac ako 3 tisíc Slovákov, ktorí sa sem v posledných rokoch presťahovali najmä kvôli lacnejšiemu bývaniu.
Okolie dediny poskytuje široké možnosti na voľnočasové aktivity. Na prvom mieste je bicyklovanie, cez obec vedie medzinárodná cyklotrasa spájajúca Rakúsko so Slovenskom a Maďarskom. Po hrádzi je to do Petržalky iba necelých 16 kilometrov. Na svoje si prídu aj milovníci vodáctva.
Obec lemujú ramená Mošonského Dunaja.Lužné lesy skrývajú sieť romantických vodných ramien,je to ideálne miesto pre vodnú turistiku. Málokto si uvedomuje , že najznámejšia technická pamiatka Rajky je spätá s vodou. Ide o hať zo začiatku minulého storočia, ktorá sa v miestnych análoch spomína iba ako “trianonská hať”. Nachádza sa za hrádzou, v lesíku. Litertúra uvádza, že svojho času išlo o mimoriadne modern, technickú stavbu.Jej úlohou bolo regulovať vodu v Mošonskom Dunaji a najmä hrániť okolité mestá čí obce pred povodňou.
Výstavba hate sa začala v roku 1905, do prevádzky ju slávnostne odovzdali 30. júna 1908. A ako prišla k prívlastku “trianonská” ??? Vysvetlenie je jednoduché.Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a pri vzniku následníckych štátov malo územie pri Rajke pripadnúť vznikajúcemu Československu. Maďari pri rokovaniach o určení hraníc trvali na tom, aby hať ostala na maďarskom území, nakoľko zabezpečuje protipovodňovú ochranu pre obce a mestá Malého Žitného ostrova, medzi inými a Győru a Mosonmagyaróváru. Víťazné mocnosti tieto argumenty po dlhých diskusiách uznali a tak hať zostala maďarská. Situácia sa takmer navlas zopakovala aj po druhej svetovej vojne. Na parižskych mierových rokovaniach v roku 1947 československá delegácia – v záujme ochrany Bratislavy – žiadala pripojenie piatich prihraničných obcí – Jarovce,Rusovce, Čunovo, Rajka a Bezenye- k Československu. Veľmoci vyhoveli iba v prípade prvých troch obcí. O Rajku československí vyjednávači dlho bojovali. Nakoniec opäť rozhodol argument Maďarov, že hať v Rajke má pre nich strategický význam z vodohospodárskeho, najmä protipovodňového hľadiska a mala by zostať na maďarskom území… Slávu trianonskej hate dodnes pripomína informačná tabuľa.
Jej okolie je pomerne zdevastované, starý dom, kde kedysi býval strážca hate je takmer v ruinách. Počas výstavby vodného diela Gabčikovo sa pri hati uskutočnilo niekoľko protestných zhromaždení maďarských aktivistov. Tieto časy pripomína tabulľa zo začiatku 90-tych rokov, kde sa píše/preklad/ : „Na pamiatku všetkým uhynutým živým tvorom. Ochranárske združenie Mosonmagyaróváru.“
J.P