O Českej republike je známe, že je tam množstvo nádherných hradov a zámkov, ktoré sú sprístupnené pre verejnosť.
Okrem tých notoricky známych hradov a zámkov ako napr. Karlštejn, Pernštejn, Loket, Český Krumlov alebo Křivoklát sa oplatí navštíviť aj miesta, kde sa nachádzajú úžasné hrady a zámky, ktoré nie až tak stredobodom záujmu turistov.. Na jeden takýto zámok sme natrafili v moravskom mestečku Lysice. Nachádza sa severne od Brna, neďaleko hlavného cestného ťahu na Prahu. Žije tu necelých 2000 obyvateľov, a jeho hlavným magnetom je barokový zámok.
Pôvodne to bol malý vodný hrad zo 14. storočia, ktorý bol v polovici 16. storočia prebudovaný na renesančný vodný zámok. Dnešná podoba zámku je výsledkom stavebných úprav v 19. storočí, keď vznikla jedinečná stavba záhradnej architektúry – kolonáda s krytou pergolou, ktorú nenájdete v žiadnom inom českom zámku. Bohato zariadené interiéry zámku sú ukážkou šľachtického bývania upraveného v 19. storočí v historizujúcich slohoch. Poslední šľachtickí majitelia zámku, grófska rodina Dubských z Třebomyslíc, obohatila vybavenie zámku historickými zbierkami nábytku, obrazov, českého skla, porcelánu, pozoruhodnou kolekciou streleckých terčov, chladných i palných zbraní a orientálnou zbierkou. Zámok v Lysiciach je neodmysliteľne spätý s Mariou Ebner von Eschenbach, rodenou grófkou Dubskou (1830 − 1916), ktorá sa stala slávnou rakúskou spisovateľkou. Ako povedala naša sprievodkyňa Maria Ebner von Eschenbach v rakúskej literatúre má také významné miesto ako v českej Božena Nemcová.
História zámku sa datuje od 14. storočia a spája sa s pánmi z Kunštátu. Potom bol zámok vo vlastníctve Pernštejnovcov, Ditrichštejnovcov alebo rodu Piatti s Drnovic. Najzaujímavejšia história sa začala písať, keď zámok v 19. storočí získali Dubskí z Třebomyslic. Posledný majiteľ zámku, Albrecht Dubský, bol vlastníkom panstva až do svojej smrti v roku 1962, kedy rod vymrel po meči. On sám sa zaslúžil o to, aby boli všetci Dubskí pochovaní v rodinnej hrobke na miestnom cintoríne.
Dnes je zámok národnou kultúrnou pamiatkou a čo sa týka architektúry, má barokovú podobu. Okrem veľkého a malého nádvoria sa zámok pýši aj nádhernými okrasnými záhradami so skleníkmi a kolonádou, ktorá prilieha k zámku.
Prebiehajú tu prehliadky, ktoré sú rozdelené na jednotlivé okruhy. Prvý okruh obsahuje prvé poschodie, čo sú reprezentačné priestory. Nachádzajú sa tu salóny, knižnica Marie von Ebner-Eschenbach či zbrojnica Erwina Dubského, ktorý precestoval celý svet. O tom, že bol naozaj veľmi aktívnym svetobežníkom svedčia vystavené exponáty.
Druhé poschodie zámku, ktoré sa označuje ako druhý okruh, je súkromný byt posledného majiteľa zámku – Albrechta Dubského. Medzi ďalšie tri okruhy patria delená zámocká záhrada, ktorú sa dá prejsť aj bez sprievodcu, a skleníky, ktoré sú naopak prístupné len so sprievodcom. Šiesty okruh patrí už zmienenej spisovateľke Marii von Ebner-Eschenbach.
Na zámku sa každoročne konajú najrôznejšie akcie. Svadby, koncerty, divadlá či vianočné prehliadky.Zámok často využívajú aj filmáry. Natáčalo sa tu nemalé množstvo televíznych seriálov, filmov a rozprávok. Napríklad slávne Četnické humoresky a ich diel Beáta, Noc na zámku či rozprávka O pokladoch z roku 2012.